Kultúra minimalizmu bývania: Nepotrebujete šesť uterákov, aby ste boli šťastní

, csmonitor.com Foto: King;Smith’s Instagram;Jessica Mendoza

Keď Shawna Nelsonová opúšťa svoju kanceláriu na predmestí v Seattli, robí to, čo zvyčajne robia jej rovesníci. Ako 28-ročná často chodí do reštaurácie s priateľmi, chodí si zatancovať, alebo do kina či divadla. Ale na konci dňa sa musí vždy vrátiť k Dore. Je to starý zaprášený Ford Explorer, ktorý označuje za svoj domov.

V zadnej časti auta, kde by mal byť normálne rad sedadiel, leží penový matrac a na ňom deka dekorovaná zvieratkami. Nelsonová mýá vždy baterku po ruke, aby si mohla pred spaním ešte niečo prečítať. Potom, keď má pocit, že už nedostane lístok za stierač, ani jej auto neodtiahnu, skúsi zaspať.

"Stále sa snažím mať nejakú rutinu," hovorí Nelsonová, ktorá začala žiť v aute asi pred rokom. "Radšej by som dala 1200 dolárov za byt, v ktorom nebudem pravdepodobne príliš často, alebo by som radšej minula 1200 dolárov mesačne na cestovanie?" Pre ňu to bola jednoduchá voľba.

Nie je sama. Náklady na bývanie stúpajú, v kombinácii s demografickými, kultúrnymi a technologickými trendmi za posledné desaťročie, to vyvolalo pozitívny jav: striedmejší život. Tento vedomý posun, hlavne medzi zástupcami strednej a vyššej vrstvy, pramení z túžby žiť plnohodnotne ale s menším počtom vecí.

Pre niektorých to znamená výber "mikrobytov", šancu žiť za rozumnú cenu v živých štvrtiach. Pre iných, ako je aj Nelsonová, to znamená život v dodávke. Podobne zmýšľajúcich ľudí je viac. Majú rôzny veka ja vzdelanie ale to čo ich spája je smäd po alternatívach k tradičnému životnému štýlu. "Myslím, že v podstate ide o posun vo vnímaní snahy dosiahnuť šťastie, už to nie je konzumný životný štýl alebo hromadenie vecí," hovorí Jay Janette, architekt zo Seattlu, ktorého firma navrhla niekoľko mikrobytov v meste. "V skutočnosti nežijú vo vlastných priestoroch, ale vo vlastnom meste."

John Infranca, profesor práva na Bostonskej univerzite tvrdí, že fenomén je obľúbený prevažne mladými, ktorí sa stali tvárou kritiky bytovej krízy a prechodu na minimalizmus. Mnohí by chceli vlastniť nehnuteľnosť, ale často si ju nemôžu dovoliť. Navyše uprednostňujú skúsenosti nad hmotným majetkom. "Existuje určitá kultúrna požiadavka na jednoduchšie bývanie," hovorí profesor Infranca. "A vďaka technológiám sme schopní žiť s oveľa menším počtom vecí."

"Myslím, že recesia zmenila život mnohých ľudí," poznamenáva Sofia Borges, architektka, trendová konzultantka a lektorka na University of Southern California. "Istota pracovného miesta, vlastníctvo nehnuteľnosti, to sú veci, ktoré boli samozrejmosťou, ale to sa zmenilo. Keď sa takáto zmena stane, musíte svoje myšlienky trochu prehodnotiť. "

To určite platí aj pre Kim Hendersonovú, ktorá pracovala ako marketingový manažér. Dokázala ročne zarobiť viac než 80 000 dolárov, to bolo ešte v čase pred recesiou. "Nikdy som si už nenašla prácu, akú som mala pred rokom 2008," hovorí päťdesiatnička Hendersonová. "Ak sa nejaká možnosť objavila, prácu získal mladší záujemca." Dnes Hendersonová za robí asi 37 000 dolárov ročne ako výkonný asistent majiteľa baru a žije v bytovom dome v centre Los Angeles. Jej byt má mikrorozmery, asi o veľkosti štyroch veľkých postelí. Priestranná chladnička a rozkladací gauč, to sú dnes jej najväčšie hmotné majetky.

"Je to presne ten istý životný štýl, aký som mala, len s menším počtom vecí" – a s väčším množstvom peňazí vo vrecku, hovorí. Za byt platí menej, dokáže ušetriť peniaze a stále má dostatok disponibilného príjmu na stravovanie a cestovanie. Ale ako hovorí, prinajmenšom rovnako dôležitý je pocit slobody. "Je to energia, ktorú dostanete z očisty," hovorí Hendersonová. "Nepotrebujete šesť uterákov. Nepotrebujete ani veľa riadu. Vyberáte si veci, ktoré skutočne patria do kategórie "užitočné"."

Hendersonová nemá vlastné auto, namiesto toho sa spolieha na služby zdieľania jázd alebo vlastné dve nohy, ak sa chce niekam dostať. A pretože žije v centre mesta, dokáže na skok všetko vybaviť a rovnako blízko sú aj miesta, ktoré má rada. "Je to všetko otázka priorít," hovorí David Neiman, ktorého dizajnérska spoločnosť sa v Seattli zameriava na malé bytové jednotky. "Mohol by som žiť za rovnakú cenu v centre diania, chodiť do práce pešo a mať po ruke zopár vzrušujúcich vecí. Alebo môžem žiť ďalej, mať viac priestoru ale kvôli všetkému sadať do auta."

Tí, ktorí nechcú platiť ya bývanie majú inú alternatívu: #vanlife. Termín bol vytvorený v roku 2011 Fosterom Huntingtonom, bývalým dizajnérom Ralph Lauren. Jeho fotografie, ktoré dával na Instagram sa neskôr dostali do knihy s názvom "Dom je tam, kde ho zaparkujete". Odštartoval niečo, The New Yorker nazval "bohémskym sociálnomediálnym s hnutím".

Hashtag sa od vtedy použil viac ako milión krát na Instagrame. "Rozhodne to pomohlo nájsť nových nadšencov," hovorí Jad Josey, generálny manažér spoločnosti GoWesty, predajcu automobilov Volkswagen v Južnej Kalifornii. "Skutočnosť, že môžete byť naozaj kompaktný a mobilný a skoro 100 % sebestačný vo svojom aute je pre ľudí lákavá."

Jedným z takých ľudí je aj fotograf na voľnej nohe Aidan Klimenko, ktorý už tri roky žije vo svojej dodávke. "Myšlienka tvrdej práce, aby ste mali na zaplatenie nájomného – čo sú v konečnom dôsledku len peniaze na únik – je pre mňa neúnosná," hovorí Klimenko. Vanlife, ako dodáva, "je prístup k prírode a je to aj pohyb. Som závislý na cestovaní. Som závislý na tom, že sa ocitnem na nových miestach, stretávam sa s novými ľuďmi a prebudím sa vonku."

Napriek tomu nejde až o tak masívny trend, ako ho popisuje sociálne médium, hovoria niektorí analytici. Život v aute nie až tak veľké dobrodružstvo, obyvatelia dodávok hovoria o problémoch s motorom, s nízkou teplotou a nepríjemnými verejnými toaletami. Hendersonová si spomína na to, ako  kedysi žila v cenovo dostupnom mikrobyte, kde bol ale problém s drogovými dílermi na dennom poriadku. Napriek tomu tí, ktorí si zvolili skromnejší život, hovoria, že to, čo stratia na pohodlí, získajú na skúsenostiach a zážitkoch. Trávia totiž oveľa viac času s ostatnými, namiesto toho, aby oddychovali doma.

Či už si vyberiete dodávku, školský autobus, malý dom alebo mikrobývanie, získate množstvo takmer identických výhod. Potrebujeme viac možností bývania, pretože sme sa zasekli vo veľmi monolitickej kultúre bývania. Dostávame čoraz viac príkladov, ako sa toho môžeme zbaviť.

Súvisiace články

Aktuálne správy