oPeniazoch.sk, FT Foto: SITA/AP
Aj malé zmeny v tempe rastu produktivity majú v dlhodobejšom pohľade obrovský dopad na náš životný štandard. Ak by produktivita rástla povojnovým tempom 2 % ročne, životná úroveň by sa každých 35 rokov zdvojnásobila. Ale ak bude rast iba na úrovni 0,5 %, na zdvojnásobenie životného štandardu by sme si počkali 140 rokov.
Celý rad ekonómov a analytikov sa možno až príliš často zameriava na vývoj ekonomického cyklu. Namiesto toho by mali skôr sledovať faktor, ktorý je pre dlhodobý vývoj najdôležitejší, produktivitu. Do tejto množiny, podľa vlastných slov, patrí aj známy investor a ekonóm Gavyn Davies. Na stránkach Financial Times však túto chybu napravil, vo svojom príspevku detailne vysvetľuje prečo a či vôbec v skutočnosti dochádza k zhoršeniam vo vývoji produktivity.
Skupina ekonómov, na čele s Robertom Gordonom, tvrdí, že spomalenie tempa rastu produktivity bude pravdepodobne stálym javom. Tento pesimizmus je zo značnej časti založený na predpoklade, že veľké technologické pokroky, ako je využívanie elektriny, či spaľovacieho motora, sa už pravdepodobne nebudú opakovať. S tým by sa dalo súhlasiť, avšak nevieme, čo sa stane vo chvíli, keď sa posunie úroveň našich znalostí. V časoch poľnohospodárskej revolúcie sa tiež zdalo nemysliteľné, že dôjde k nejakej elektrickej revolúcii.
Môže sa objaviť celý rad vynálezov, ktoré si dnes nedokážeme predstaviť, a už aj existujúce inovácie potrebujú určitý čas, aby dokázali ovplyvniť produktivitu v rámci výrobných reťazcov. Kľúčový bude aj pokrok vo vede, odhaduje sa, že až 90 % všetkých vedcov, ktorí kedy žili, žijú v súčasnosti. Zdá sa však, že ich produktivita prudko klesá. Nicholas Bloom z MIT tvrdí, že je stále ťažšie prísť s nejakým prevratným nápadom a pre udržanie rastu produktivity je stále potrebných viac a viac vedcov.
Pokiaľ by sme chceli ohľadom ďalšieho vývoja produktivity prepadnúť pesimizmu, musíme v prvom rade veriť tomu, že produktivitu meriame správne. Existuje ale celý rad dôvodov o tom pochybovať. V tejto súvislosti sa často poukazuje na možné hrubé chyby, prameniace z podceňovania hodnoty nových technologických produktov. Tým dochádza k príliš vysokým odhadom inflácie a naopak príliš nízkym odhadom výšky reálneho produktu a produktivity.
Ekonómovia David Byrne a Dan Sichel tvrdia, že tento jav naberá časom na sile a preto sa ním nedá vysvetliť spomalenie tempa rastu produktivity, ktoré vidíme z oficiálnych údajov po roku 2004. Byrne a Sichel poukazujú aj na to, že IT sektor predstavuje výnimku a v rámci neho produktivita utešene rastie. Ekonómovia sa domnievajú, že vlna inovácií sa bude postupne prelievať z technológií aj do ďalších sektorov a i v nich následne dôjde tiež ku zvýšeniu rastu produktivity.
Goldman Sachs tvrdí, že skutočný produkt a produktivita sú oficiálnymi číslami podhodnocované. Analytici banky sa zaoberajú tým, kde by sa rozdiel, medzi skutočnosťou a údajmi nachádzala, ak by sme merali HDP na základe výdavkov. Podľa nich to by to mala byť položka spotrebiteľských výdavkov, ktorá neodráža veľkosť a rast výdavkov za nové technologické produkty. Môže to byť dané zastaranou vzorkou maloobchodných predajcov, ktorá vychádza z roku 2007, kedy ešte prístroje ako sú iPhone ani neexistovali. Podľa banky teda meriame HDP zle aj na strane výdavkov. Skutočný rast produktivity je podľa banky o 0,5 – 0,75 percenta vyšší. V takom prípade by bol pesimizmus ekonómov skutočne prehnaný a ekonomika ani zďaleka nepodávala tak zlý výkon.
