Muhammad-Yunus

Za všetkým hľadaj peniaze: Nobelovec vie, ako napraviť deštruktívne tendencie kapitalizmu založeného na chamtivosti

3.10.2017 0:04:00

Muhammad Yunus získal Nobelovu cenu za mier. Ocenili ho za to, že prišiel s myšlienkou mikroúverov, požičiavanie malých súm za výhodných podmienok, aby ľudia mohli začať s podnikaním. Napriek tomu nepatrí k fanúšikom kapitalizmu, ktorý je podľa neho primárne zameraný na zarábanie peňazí a spôsobuje chamtivosť.

Muhammad Yunus je presvedčený, že peniaze a bohatstvo môžu za zrod troch veľkých sociálnych  problémov:
- nezamestnanosť, keď sa súťaží o získanie jedného zo stanoveného množstva pracovných miest,
- poškodzovanie životného prostredia, ktoré je akceptované ako vedľajší účinok hospodárskeho rastu, - chudoby, ako nevyhnutný dôsledok koncentrácie bohatstva.

V ekonomickej teórii je rozdelenie bohatstva opísané ako pohár na šampanské: dlhá tenká stonka, reprezentujúca každého od veľmi chudobných až po takmer bohatých je vlastne oporou pre samotný pohár, kde sa hromadí bohatstvo v rukách niekoľkých veľmi bohatých jedincov.



Yunus tvrdí, že táto metafora je zastaraná a navrhuje ju upraviť. Nahradiť pohár "obrovským hríbom, ktorého klobúk neustále rastie ", ten saje živiny z "dlhého hlúbika, ktorý je stále tenší a tenší." Sknčí to tak, že už hlúbik nedokáže uniesť tak rozmerný klobúk a pod jeho hmotnosťou sa celý hríb zrúti. "Všetci hovoria, že nerovnosť je problém s rozdeľovaním bohatstva, ale nejde o rozdelenie. Je to koncentrácia," hovorí Yunus.



Riešenie problému načrtol vo svojej zatiaľ poslednej knihe Svet troch núl. Jadrom je nová koncepcia podnikania tav. "sociálny podnik" ktorého cieľom je riešiť skôr sociálny problém než akumulovať bohatstvo. Jeho miesto je niekde medzi ziskovými firmami  a neziskovým organizáciami, sociálny podnik uspokojuje nesebeckú zložku ľudského inštinktu, ktorý doteraz ignorovala ekonomická teória aj systém, ktorý je riadený sebeckosťou. Yunus nehádže všetkých do jedného vreca, ľudia sú sebeckí aj nesebeckí a mali by mať možnosť merať obchodný úspech nielen z hľadiska peňažného zisku, ale aj schopnosťou zdokonaliť spoločnosť.

Yunus stavia svoju víziu nového systému na dvoch základných princípoch. Prvým z nich je, že ľudia sa rodia ako podnikatelia, ale táto prirodzená schopnosť v nich zakrnieva v systéme, ktorý ich učí, že sú len uchádzačmi o zamestnanie. Vytváranie pracovných miest má v rukách len zopár privilegovaných. Druhým je to, že niektorí ľudia by dokázali naplniť tento prirodzený sklon tým, že začnú podnikať ako subjekty, ktoré nemajú akumuláciu bohatstva ako svoj jediný cieľ.

Ak by bohatstvo nebolo jediným meradlom, otvorili by sa nové ciele. Podľa Yunusa by sa otázka nezamestnanosti vyriešila tým, že ľudia sa vo väčšej miere stanú tvorcami pracovných miest, namiesto toho, aby sa o zamestnanie uchádzali. Tým pádom by sa nedostali do chudoby a mali prístup ku kapitálu. Stačí ak dokážu vytvoriť trvalo udržateľné podnikanie, aj keď nebude produkovať obrovské príjmy. Aj postoj k životnému prostrediu by sa zmenil, príroda by už predstavovala zdroj, nielen palivo pre tvorbu väčšieho bohatstva.



Možno sa tieto slová zdajú v dnešnom konzumnom svete utopické, ale Yunusova kniha obsahuje aj niekoľko príkladov, v ktorých už tento prístup priniesol výsledky. Napríklad nadnárodný koncern Danone prišiel s lacným jogurtom, ktorý má pomôcť zmierniť podvýživu v Bangladéši. Alebo hranolčekový McCain použil zemiaky a zeleninu netradičných tvarov na výrobu lacnej, ale výživovo hodnotnej polievky. Yunus píše aj o malých reštauráciách v New Yorku, ktoré zamestnávajú ľudí s kriminálnou minulosťou. Tieto príklady sa líšia od charitatívnych projektov, alebo od zaužívanej korporátneej šablóny podnikania, pretože ide o investície, ktoré sa menia na trvalo udržateľný biznis, hoci neprinášajú vysoké dividendy.

Ale ako by sa takáto zmena mohla presadzovať vo väčšej miere?

Yunus, ktorý neochvejne verí v svet-meniacu silu ľudskej nezištnosti, má dvojstupňový plán. Na začiatku by ľudia boli vychovávaní a vzdelávaní, aby vedeli, že majú na výber, či chcú byť zamestnávateľmi alebo zamestnancami, medzi dosiahnutím zisku a uskutočňovaním spoločenských zmien. Dnes sa na školách nevyučujú základy podnikania, až na výnimky v prípade obchodného zamerania. Yunus predpokladá, že vytvárania podnikov začne krátko po tom, čo sa spustí formálne vzdelávanie. Hneď ako dnešné deti vyrastú do vzdelanej mládeže, ktorá si začne hľadať prácu.  

Potom by mali ľudia jednoduchší prístup k investíciám a kapitálu, bez ohľadu na ich sociálne zázemie. Rovnako ako náboroví pracovníci na pracovných veľtrhoch, sociálni rizikoví kapitalisti – teda investori so špecifickým záujmom o podporu sociálnych podnikov - budú mať prístup k študentom, ktorí by ani nemuseli dokončiť vysokú školu, ak by mali vôľu a možnosti rozbehnúť vlastný biznis.

Yunus verí, že by súčasný kapitalistický systém začal oslabovať, nakoniec by sa ho podarilo nahradiť vyrovnaným mixom spoločensky orientovaných a ziskovo orientovaných firiem. Ako hovorí Yunus, toto je jediný spôsob, ako zmeniť deštruktívne tendencie kapitalizmu založeného na chamtivosti.

quartz Foto: SITA/AP;thinkstock

Najčítanejšie za 3 dni

eat-the-richUž žiadna chudoba a ultraboháči: Návod, ako jednoducho zlikvidovať majetkovú nerovnosť model-S-TeslaTri nové problémy menia prístup Nórska: Najskôr podpora elektromobilov, teraz daň z TeslyoilStratég: Ropa sa prepadne na 10 dolárov za barel, kvôli revolúcii elektrických vozidielpregnantAko zvrátiť neblahý trend pôrodnosti: Startup, ktorý sa snaží zastaviť biologické hodiny