oPeniazoch.sk, Úniu priemyselných pekárov Foto: photl.com
Na Slovensku v súčasnosti podniká približne 480 pekární, ktoré spolu zamestnávajú viac ako 8-tisíc ľudí. Podľa prepočtov Rady pekárov SR im zavedením príplatkov, ktoré prijala vláda, narastú plošne osobné náklady o 18 miliónov eur za rok. Spotreba čerstvých pekárenských výrobkov výrazne klesá, preto sa obávajú, či jedno z najstarších remesiel na Slovensku dokáže prežiť. Navrhujú úpravu legislatívy.
Slovenský pekárenský priemysel sa dlhodobo nachádza v červených číslach a pripravované legislatívne návrhy v oblasti zmien Zákonníka práce zásadne ovplyvnia ďalšie fungovanie slovenských pekární. Rada pekárov SR, ktorá združuje organizácie Úniu priemyselných pekárov SR, Cechy pekárov a cukrárov západného a východného Slovenska a Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, hovorí o likvidačných dôsledkoch.
Povinné príplatky za prácu počas víkendov, v noci a vo sviatok v rámci legislatívnych zmien, zvyšujú podľa aktuálnych prepočtov celkové ročné náklady slovenských pekární o viac ako 18 miliónov eur. „Tieto zmeny v Zákonníku práce spolu s rastom minimálnej mzdy budú mať fatálny dosah na celý pekárenský sektor,“ hovorí Vladislav Baričák, podpredseda Únie priemyselných pekárov SR (UPPSR).
Pekárenský sektor sa už dlhodobo nachádza v zlej kondícii. Podľa dát zo Slovenskej potravinárskej a priemyselnej komory pekárenské odvetvie v 1. kvartáli 2017 zamestnávalo 8 044 ľudí, čo predstavuje 26-percentný podiel pracovníkov z celého potravinárskeho priemyslu. No zároveň v rámci neho vykazuje najnižšiu priemernú mzdu (649 eur), čo je až o 30 percent menej, ako je priemer v národnom hospodárstve.
„Pekárne sa vyznačujú neštandardným pracovným časom – ide prevažne o prácu v noci, cez víkendy či sviatky. Teda práve v dňoch, ktorých sa majú dotknúť všetky navrhované príplatky,“ spresňuje Vladislav Baričák z UPPSR s tým, že pekárňam na celom Slovensku v súčasnosti chýba približne 1 750 pracovníkov, ktorých dlhodobo nemôžu nájsť na trhu.
Odporúčania Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR a úradov práce na získavanie pracovnej sily práve prostredníctvom úradov práce sa skončili neúspechom. UPPSR zorganizovala na ich odporúčanie výberové konania. Pohovory sa uskutočnili od západu až po východ Slovenska. Avšak úspešnosť zamestnať človeka, ktorý je na úrade práce, je 3 – 6 percent. No udržateľnosť je nulová až 3-percentná.
„Bojovať s týmto problémom by sa dalo viacerými cestami. Napríklad podporou škôl so zameraním pekár a cukrár. Tu sa zmeny už rozbehli prostredníctvom duálneho vzdelávania. Jednou z ciest je nastaviť kvóty pre stredné a vysoké školy v závislosti od percentuálneho zastúpenia jednotlivých odvetví v národnom hospodárstve,“ dodáva Vladislav Baričák. Ako ďalej dopĺňa, ďalšou možnosťou je aj uvoľnenie podmienok na zamestnávanie cudzincov z tretích krajín. V súčasnosti je tento proces komplikovaný a časovo náročný. „Cudzincom by sme vedeli garantovať hlavný pracovný pomer s rovnakými pracovnými a mzdovými podmienkami, aké majú naši zamestnanci,“ uzatvára Vladislav Baričák. Podmienky na zamestnávanie cudzincov už zmiernili susedské krajiny Poľsko i Česko, keďže o mnohé pozície v hospodárstve už domáci nemajú záujem.
