oPeniazoch.sk, mises;mauldineconomics Foto: thinkstock;TASR/AP;D.Veselský
V sedemdesiatych rokoch sme počúvali, že počet obyvateľstva na planéte rastie takým tempom, že to neskončí dobre. Dnes sa debatuje o tom, že sa nerodia deti, čo bude neskôr veľký problém. V sedemdesiatych rokoch sme sa mýlili, bude to rovnaké aj dnes, alebo by sme mali skutočne vnímať pokles populácie za katastrofu?
Dôchodkový systém založený na priebežnom financovaní mnohí prirovnávajú k "Ponziho schéme", kde sa investori nevyplácali z výnosov investovaných prostriedkov, ale z peňazí nových investorov. Aj priebežný dôchodkový systém je bytostne závislý na prísune nových prispievateľov. Pre hladké fungovanie systému je dôležité, aby sa rodili stále silnejšie generácie ekonomicky aktívnych prispievateľov, ktorí sa budú skladať na zaslúžený odpočinok seniorov. To sa ale vo väčšine vyspelých krajín v ostatných desaťročiach nedarí. V Európskej únii nedosahuje priemerná pôrodnosť na jednu ženu ani 1,6 dieťaťa. Vek prvorodičiek sa navyše stále zvyšuje.
Mnohé krajiny, počnúc Nemeckom a končiac Japonskom, investujú do masovej prisťahovaleckej politiky. Alebo do politík podporujúcich pôrodnosť. Tvrdia, že len tak sa dokážu vyhnúť ekonomického kolapsu. Ale nie vždy to musí byť pravda. Niekedy klesajúci počet obyvateľstva na úrovni krajiny môže byť aj pozitívnou správou. Tu je zopár argumentov.
Prvou otázkou je, prečo dochádza k poklesu obyvateľstva. Ak je to kvôli invázii Mongolov, potom áno, ekonomika tým bude trpieť. Ale nie kvôli samotnej úmrtnosti, ale preto, že sa zlikviduje aj produktívny kapitál. Naopak, ak obyvateľstvo klesá z dôvodu, ktorý nesúvisí s vojnou, potom je situácia iná. Ak by obyvateľstvo kleslo o tretinu, kapitál, vrátane ornej pôdy, zostáva rovnaký. Dokonca ho bude prebytok, keď sa rovnaké zdroje rozdelia medzi menej ľudí. A do tretice, ak za poklesom obyvateľstva je katastrofa v podobe moru, alebo kvôli tomu, že ľudia chcú mať jednoducho menej detí, potom nemáte ani masívne straty produktívnych ľudí. Pracovník, ktorý zomrie ako 40-ročný, predstavuje veľkú stratu aj z hľadiska pracovného trhu, zatiaľ čo nenarodené dieťa predstavuje len nenaplnené nádeje a sny.
Takže ak by bol mor v ekonomike na jedného obyvateľa v Európe prospešný, menej nenarodených detí by v ekonomike per capita predstavovalo ešte väčšiu prosperitu..
Vezmime si príklad Nemecka. Pred nedávnym nárastom prisťahovalectva rodia Nemky v priemere 1,25 dieťaťa na ženu. To znamená 1/3 pokles počtu obyvateľstva za jeden 75-ročný cyklus, ak predpokladáme priemernú dĺžku života 75 rokov. Podľa takéhoto prepočtu môže Nemecko bez prisťahovalectva očakávať pokles o jednu tretinu do roku 2100. Je to dobré alebo zlé?
Otázka by sa mala rozložiť na dve časti. Aký bude pokles v absolútnom počte a ako sa zmení vekové zloženie obyvateľstva. V absolútnych číslach je to pre Nemcov dobrá správa, zostáva rovnaký fyzický kapitál, rovnaké množstvo pôdy, vzduchu či vody. Je pravda, že zároveň ubudne aj daňových poplatníkov, ktorí sa podieľajú na spoločných nákladoch ako je napríklad obrana, ale tieto náklady sú z celkového hľadiska nízke a často sa líšia. Napríklad holandský vojenský rozpočet k počtu obyvateľov je len pätinou toho nemeckého.
Druhou otázkou je vekový profil. Kľúčom je, že klesajúci počet obyvateľov znamená menej pracovne aktívneho obyvateľstva na tých, ktorí poberajú podporu. Ale aj menej detí. Číslo, ktoré to zachytáva, je "pomer závislosti", teda pomer pracovníkov k deťom a seniorom.
Vezmime si skutočný príklad. OSN očakáva, že Nemecko v roku 2100 bude mať 68 miliónov obyvateľov, v porovnaní s dnešnými 82 miliónmi. To je pokles približne o 20 %. Vekový profil sa posunie tak, že starších ako 65-rokov bude o tretinu viac, asi 17 až 23 miliónov. Medzitým počet detí vo veku do 14 rokov klesne zo súčasných 11 miliónov na 9 miliónov. Takže počet úplné závislých osôb narastie z dnešných 28 miliónov na 32 miliónov v roku 2100. Ale populácia vo veku 15 až 64 rokov poklesne z dnešných 54 miliónov na 36 miliónov v roku 2100. Dnes pripadá na jedného pracovne aktívneho človeka polovica toho závislého – 54 miliónov ku 28 miliónom. Ale v roku 2100 bude jeden pracovník na jedného dôchodcu, 36 miliónov na 32 miliónov. Zatiaľ to nevyzerá až tak zle.
Do úvahy by sme ale mali brať aj dlhodobé trendy. Po prvé, už viac ako sto rokov ľudia nielen žijú dlhšie, ale žijú dlhšie zdraví. Toto "očakávané zdravie" sa v prípade Nemecka zvyšuje približne o 1,4 roka za desať rokov. To znamená, že seniori vo veku 65 rokov budú v roku 2100 rovnako zdraví, ako dnešní 53-roční. A dnešní 65-roční sú aktuálne rovnako zdraví, ako budú v roku 2100 tí 78-roční. Tento samotný fakt by vlastne vyšší vek prmietol pracovného trhu tak, že by sa dnešná situácia veľmi nezmenila. Ale nižší počet detí dopomôže k tomu, že zaťaženie aktívnych pracovníkov bude klesať. Samozrejme, to by si vyžadovalo zvýšenie veku odchodu do dôchodku v súlade so zdravotnými očakávaniami na úrovni 1,4 roka za desaťročie. S tým však majú politici očividne problém.
Druhá výhrada je ďalší dlhodobý trend, a to hospodársky rast. Iróniou je, že z hľadiska rastu počtu obyvateľstva je hospodársky rast najhorším scenárom. Pretože v prípade, že sa ekonomika zrúti, populácia v skutočnosti rastie. Keď vám štát nedokáže poskytnúť sociálne zabezpečenie, nezostáva vám nič iné, len sa spoľahnúť na vlastných potomkov. Takže ak ekonomicky nedokážeme rásť, demografický problém by sa mal vyriešiť sám. A v prípade že sa nám ekonomicky darí, pokles populácie bol len falošným poplachom.
Kvantifikovaním tohto rastu za posledných 50 rokov vidíme, že Nemecko rástlo reálne na obyvateľa o 1,65 % ročne. Tieto trendy nenahrávajú nemeckým robotníkom v roku 2100, tí budú musieť robiť 4 krát toľko, čo ich kolegovia dnes. To znamená, že sa pravdepodobne preceňuje výhoda nemcov, pretože akékoľvek prekonávanie výkonov, ktoré urobia Nemcov bohatšími dnes, sa pri každom prepade pravdepodobne prejaví nárastom počtu detí.
Zhrňme si to. Vďaka očakávanému zdravotnému stavu by malo byť v roku 2100 v Nemecku skutočne menej ľudí závislých na dôchodkovom systéme. Pohľad výhradne na hospodársky rast naznačuje, že nemeckí pracovníci budú 4 krát bohatší. Demografické zaťaženie klesne o 80 % alebo aj viac. Či sa pozrieme na celkové počty alebo len na úbytok obyvateľstva, vychádza nám jediné. Mať menej detí, nie je v dlhodobejšom horizonte nič katastrofálne.
Autorom je Peter St. Onge z taiwanskej Feng Chia University College of Business.
