Ďalšia finančná kríza je už za rohom, len nevieme za ktorým

, Deutsche Bank;QZ Foto: TASR/AP

Finančné krízy sa opakujú čoraz častejšie. Podľa výskumu Deutsche Bank sa už stávajú takmer súčasťou moderného života. Zatiaľ čo kolaps nie je možné celkom presne predvídať, ďalšia panika bude pravdepodobne vyvolaná krokmi hlavných svetových centrálnych bánk.

Čo je to finančná kríza? Podľa Deutsche Bank sa o nej dá hovoriť na vyspelom trhu ak:
– medziročný pokles na akciových trhoch dosiahne 15 %,
– medziročný pokles na devízovom trhu dosiahne 10 %,
– medziročný pokles na dlhopisovom trhu dosiahne 10 %,
– nárast inflácie dosiahne 10 %.

Analytici Deutsche Bank tvrdia, že krízy sú čoraz častejšie od rozpadu brettonwoodskej menovej sústave, ktorá po druhej svetovej vojne stanovovala výmenné kurzy a v podstate meny viazal na cenu zlata. Parity jednotlivých účastníckych mien sa vyjadrovali zároveň v zlate a americkom doláre. Menové kurzy sa mohli meniť len po konzultáciách a súhlase MMF. Členské krajiny sa zaviazali udržiavať parity svojich mien v rozmedzí stanovenom MMF, trhové menové kurzy mohli oscilovať okolo parity v rozmedzí ± 1%. Naviazanosť na komoditu pomohla obmedziť výšku dlhu, ktorý by sa mohol vytvoriť.

Táto koordinácia sa skončila v sedemdesiatych rokoch, keď americký dolár prestal byť viazaný na žltý kov, 15. augusta 1971 americká vláda zrušila vymeniteľnosť dolára za zlato. Menové kurzy tak stratili zlatý základ a začali sa udržiavať na základe trhových pomerov. Padol tak základný pilier brettonwoodskej sústavy. Ako to vidia stratégovia frankfurtského veriteľa, výsledný fiatový peňažný systém podporil:
– rastúce rozpočtové deficity,
– vyššie dlhy,
– globálnu nerovnováhu,
– destabilizáciu trhov.
Zároveň boli uvoľnené bankové predpisy. V Spojených štátoch tak už čoskoro môže mať odvetvie menej obmedzení a menej dohľadu. A to uplynulo len 10 rokov od poslednej celosvetovej krízy.

Politici po zrušení brettonwoodských dohôd majú väčšiu flexibilitu na to, aby vytvorili toľko peňazí, koľko je potrebných na zmiernenie finančného kolapsu. To však môže byť základom pre ďalšiu krízu, myslia si analytici Deutsche Bank. Následná potenciálne väčšia kríza je tak pravdepodobnejšia, pretože problém sa práve preniesol do inej časti finančného systému. Európska centrálna banka spolu s Federálnym rezervným systémom a Centrálnou bankou Japonska v súčasnosti držia viac ako 13 biliónov aktív na svojich súvahách. Pre porovnanie, v predkrízovom roku 2007 to bolo menej ako 4 bilióny USD.

Súčasný systém umožňuje, aby úvery rástli do nebies. Celosvetový vládny dlh sa podľa Deutsche Bank približuje k 70 % hrubého domáceho produktu, čo je najvyšší od druhej svetovej vojny. V 70. rokoch minulého storočia dosiahol niečo viac ako 20 % globálneho HDP. USA spravujú ročný rozpočtový deficit už 53 rokov z ostatných 60 rokov.

"Domnievame sa, že toto vytvára súčasnú globálnu ekonomiku obzvlášť náchylnú na cykly rastu a prepadu, ťažkých zásahov, oživenia a opätovného cyklu," uviedla Deutsche Bank. "Neexistuje žiadny prirodzený stav, kedy by sme vďaka obmedzeniu tvorby úverov dokázali predísť ďalším excesom."

Odkiaľ tentoraz príde ďalšia kríza?

Deutsche Bank tvrdí, že je vecí, kvôli ktorým by sme sa mali obávať, je viacero. Masívne zadlženie Talianska, jeho krehký bankový sektor aj nefunkčná vláda. Čína môže nafukovať majetkovú bublinu, už dlhší čas podporuje svoj rast dlhmi. Populistické politické strany by mohli narušiť svetový poriadok, tak ako sme si naň zvykli. ale jedným z najzrejmejších problémov bude to, ako zrušiť bilancie centrálnych bánk bezprecedentnej veľkosti počas obdobia rekordne vysokého vládneho dlhu, zatiaľ čo výnosy dlhopisov sú už niekoľko storočí na nízkych úrokových sadzbách. Stratégovia banky tvrdia, že sú "úplne presvedčení", že čoskoro dôjde k ďalšiemu finančnému šoku, ktorý sa bude opakovať, až kým svet nezavedie stabilnejší finančný systém.

Súvisiace články

Aktuálne správy