oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: thinkstock;SITA/AP
Centrálne banky budú musieť akceptovať digitálne meny. Otázkou je, ako ďaleko sú ochotné zájsť. Finančná komunita je v tomto smere čoraz viac rozdelená a čaká na signál ohľadom budúcnosti digitálnych mien od menových či regulačných orgánov. Problém je, že tieto signály sú zatiaľ nejednoznačné.
Európska centrálna banka diskutuje o zavedení obmedzení pre kryptomeny, podľa člena riadiaceho výboru Ewalda Nowotneho je humbug okolo nich "nebezpečný a plný pochybností". Naopak šéfka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová nedávno vyhlásila, že digitálne meny by sa už čoskoro mohli dostať do hlavného prúdu záujmu. "V mnohých ohľadoch môžu virtuálne meny spôsobiť existujúcim menám a menovej politike run na ich peniaze". Ak by mala Lagardeová pravdu, len málo centrálnych bánk je na niečo takéto pripravených. Prosté zakazovanie technologického vývoja bez poskytnutia modernej alternatívy k fiatovým peniazom je vopred odsúdené na neúspech.
Výhody digitálnych mien oproti fiatovým peniazom sú každému jasné. Digitálne meny sú virtuálne, takmer beznákladov a hlavne rýchle. Zatiaľ čo transakcie vo fiatových menách môžu trvať aj niekoľko dní, pričom ročné transakčné náklady dosiahli celosvetovo viac ako 2 bilióny dolárov. Bitcoin, s decentralizovanou účtovnou knihou, bola prvou menou, ktorá toto využila vo svoj prospech. Od vtedy sa ale podobné digitálne meny časom rozmnožili.
Banka pre medzinárodné platby, označovaná tiež za centrálnu banku všetkých centrálnych bánk, zatiaľ v tomto smere nezaujala jednoznačné stanovisko, ale v nedávnej správe vyzvala menové úrady, aby zvážili možnosti kryptomeny vydávanej centrálnou bankou. Jej naliehavosť je opodstatnená. Pokiaľ by trh postupne presunul transakcie do súkromne vydaných peňazí, kvôli prednostiam vyplývajúcim z ich efektívnosti, hrozilo by, že padne monopol centrálnych bánk na výnosy zo ziskov z vydávania meny. A stratili by aj schopnosť presadzovať účinnú menovú politiku.
Švédsko a Singapur už začali experimentovať s vydávaním vlastných kryptomien, ak by sa aj ostatné krajiny pridali, vyvinulo by to dostatočný tlak na veľké centrálne banky, aby urobili to isté. Centrálne banky dnes vydávajú dva druhy mien – digitálne rezervy pre finančné inštitúcie a fyzickú hotovosť pre nás ostatných. Z tohto hľadiska je vytvorenie novej digitálnej meny, ktorá by sa dala uložiť na bankový účet alebo vymeniť za hotovosť, pomerne bezproblémové. Kľúčovým rozhodnutím podľa BIS je, či by prístup k takejto mene mal byť obmedzený na finančné inštitúcie a či mechanizmus prevodu by mal byť anonymný alebo nie. „Pri tomto rozhodnutí centrálne banky nebudú musieť brať do úvahy len spotrebiteľské preferencie týkajúce sa ochrany súkromia a možného zvyšovania efektívnosti – z hľadiska platieb, zúčtovania a vyrovnania -, ale aj riziká, ktoré môže priniesť pre finančný systém a širšiu ekonomiku, ako aj akékoľvek dôsledky pre menovú politiku,“ píše vo svojej správe BIS.
V praxi je ťažké si predstaviť udržateľnú digitálnu menu, ktorá by nebola dostupná pre všetkých, veď kryptomeny sú čoraz atraktívnejšie pre širokú verejnosť. Pokiaľ ide o súkromie, decentralizovaná kniha má bezpečnostnú výhodu, spája anonymitu s hotovostnými transakciami. Podľa BIS to nie je nič nové. „Môže to vyzerať zvláštne, ale centrálna banka už má skúsenosť poskytovaním anonymity, presne to robí s fyzickou menou. Kľúčovým rozdielom je, že pri vlastnej kryptomene pre konečného spotrebiteľa sa ustanovenie anonymity stáva vedomým rozhodnutím.“
Niektorí môžu tvrdiť, že anonymná platobná sieť by odporovala súčasnému trendu v oblasti regulácie boja proti praniu špinavých peňazí, kde je pôvod investovaných peňazí starostlivo preskúmaný, aby sa zabránilo trestnoprávnym alebo daňovým únikom. Z technického hľadiska nič nebráni tomu, aby boli digitálne meny centrálnej banky úplne vysledovateľné. Dokonca aj decentralizovaná kniha, kde sa transakcie zaznamenávajú digitálne na niekoľkých počítačoch, poskytuje len potenciál pre anonymitu, ale nezaručuje to. Ak by sa ale upustilo od anonymity, potom by nebolo potrebné, aby bola kniha decentralizovaná. Logickým výsledkom by bolo, keby samotné centrálne banky ponúkali maloobchodné služby a prijímali vklady od širokej verejnosti. Aj BIS zvažuje túto možnosť.
„Hlavným prínosom, ktorý by digitálne meny centrálnych bánk mali spotrebiteľom ponúknuť, v súvislosti s poskytnutím prístupu verejnosti k (centralizovaným) účtom centrálnych bánk je to, že by mali potenciál poskytnúť anonymitu hotovosti. Konkrétne peer-to-peer prenosy umožňujú anonymne vystupovať voči akejkoľvek tretej strane. Ak anonymita tretej strany nie je pre verejnosť dostatočne dôležitá, potom mnohé z údajných výhod kryptomien možno dosiahnuť poskytnutím širokého prístupu k účtom v centrálnej banke.“
Ekonomický monopol na centrálny bankový systém by zásadne zmenil štruktúru bankového systému, čo by viedlo k zvýšeniu menovej bázy a množstvu peňazí. Akékoľvek pokušenie zneužívať zdokonalené monopoly by sa znížilo, ale nie prostredníctvom novej technológie, pomocou konkurenčných alternatív, ktoré ponúkajú digitálne meny iných krajín alebo dokonca ak by to bolo potrebné, aj cenné komodity.
Zavedenie digitálnej meny vydávanej centrálnou bankou by prinieslo aj revolučnú transformáciu architektúry finančného systému. To je úplne zrejme protikladom libertarianskej ideológie podporujúcej pôvodné kryptomeny. Takisto by to urýchlilo rozpad bankového systému, ako ho dnes poznáme.
S centrálnymi bankami, ktoré by ponúkali služby občanom by komerčné banky stratili vklady a tým aj svoju schopnosť požičiavať. Tým by sa obmedzila alebo ukončila úloha multiplikátora peňazí, kedy banky požičiavajú viac ako majú vkladov, čím zvyšujú celkovú ponuku peňazí v hospodárstve, a preto si vyžadujú masívnu menovú zásobu na udržanie úrovne likvidity na trhu. Poskytovanie úverov by sa čoraz častejšie realizovalo prostredníctvom regulovaných špecializovaných fondov
Bez ohľadu na to, či ide o centrálne bankovníctvo v oblasti retailových vkladov, kryptomeny centrálnych bánk by viedli k dôležitým zmenám spôsobu, akým sa menová politika uskutočňuje. Razom by bola možnosť zaviesť negatívne úrokové sadzby, znížiť tak pákový efekt finančného systému a umožniť, aby sa bankové obchody uskutočňovali takmer okamžite. Odstránilo by to ale veľkú časť príjmov tradičných bánk a zúčtovateľských inštitúcií, čo vyvoláva otázky týkajúce sa udržateľnosti ich obchodného modelu, čo by potenciálne viedlo k budúcim stratám pracovných miest.
Abraham Lincoln poukázal na privilégium vydávania peňazí ako na najvyššiu výsadu vlády. V mnohých ohľadoch sa diskusia o digitálnych menách podobá situácii, ktorá viedla k zákazu hromadenia zlata počas Veľkej hospodárskej krízy. Ak sa história zopakuje, centrálne banky opätovne potvrdia svoj monopol tým, že zakážu súkromné kryptomeny a vytvoria jedinú legálnu, možno v podobe "ecbcoins".
Autorom je Jean-Michel Paul, zakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti Acheron Capital v Londýne.
